Energetický príjem a energetický výdaj je niečo ako v účtovníctve aktíva a pasíva. Jedna strana sa musí rovnať druhej. Nedovolím si porovnávať naše telo s účtovníctvom, lebo biologické procesy v ľudskom tele sú omnoho komplikovanejšie. Avšak pointa je tá istá. Mrzuté je, že ak nám neplatí táto rovnica v účtovníctve tak ju promptne riešime, aby ste konali v medziach zákona, nedostali pokutu z daňového úradu alebo aby sme sa nedostali do bankrotu. Ale v otázke vlastného tela sme ľahostajnejší.

Čo sa týka energetického príjmu a výdaju, tak ich pomer by mal byť v ideálnom prípade 1:1. Čo znamená, že môj energetický príjem verzus energetický výdaj musí byť taký, aby sme sa nedostali do energetického deficitu alebo prebytku.

Ak chceme zistiť ako vyzerá táto naša rovnica, je potrebné si rozmeniť náš životný štýl na drobné a zhodnotiť nasledovné:
 

  • aký typ práce máme
  • aké športové aktivity vykonávame
  • aký dlhý a kvalitný spánok máme
  • úroveň stresu
  • vzťahy  
  • stravovanie.

Vo väčšine prípadov je kameňom úrazu strava, ktorú počas dňa prijímame a taktiež stres, ktorý vie byť vedomý alebo nevedomý. Zo skúseností viem povedať, že strava veľkého počtu ľudí je nevyvážená. Buď je podhodnotená alebo nadhodnotená, a tým pádom aj nutrične nespĺňajúca náš denný výdaj. 

Denný výdaj sa skladá z :

  • Bazálny metabolizmus – pokojový – spaľuješ aj keď sa nehýbeš, telo potrebuje energiu na trávenie, dýchanie, udržiavanie telesnej teploty…
  • Fyzická aktivita
  • Termogenéza

U niektorých jedincov tvorí takmer 100% denného výdaju len bazálny metabolizmus, nakoľko pri dnešnom pohodlnom spôsobe života to nie je až taký problém. Keď si vezmeme štandardného úradníka, ktorý sa ráno zobudí, dá si raňajky, zvezie sa výťahom k autu z ktorého pred prácou vystúpi, vyvezie sa výťahom do kancelárie, tam si objedná nejaký obed z donášky a rovnako ako ráno, tak aj večer sadne do auta a už sa len odvezie domov pred telku. Samozrejme, že to nie je úplne 100% denného výdaju nakoľko dochádza k spaľovaniu energie aj pri chôdzi alebo šoférovaní. Sedavý spôsob života je hotové utrpenie pre naše telesné schránky, a preto je potrebné vykonávať fyzické aktivity rôzneho druhu. Ale nemôžeme zabudnúť, že nie je aktivita ako aktivita. 

Fyzickú aktivitu môžeme rozdeliť na športovú a nešportovú. Čo sa týka nešportovej fyzickej aktivity, zaraďujeme tam nízko intenzívne aktivity ako napríklad upratovanie, prechádzky, denný počet krokov, zametanie ulice alebo polievanie záhrady. 

Športová aktivita je vo veľa prípadoch veľmi preceňovaná a to z dôvodu, že panuje taká nešťastná dogma a to: Keď hodinu makám vo fitku a tečie zo mňa ako z Niagarských vodopádov, môžem sa odmeniť burgrom s extra porciou hranolčekov. 

Jedlo nemá byť za zásluhu, a taktiež by sme sa nemali klamať  tým, že nutrične nevyvážené jedlo idem vyšportovať, lebo ak by sme to predsa len chceli skúsiť, pozrime sa na to v kilokalóriach a určite si svoj zámer “jedlo vyšportovať” rozmyslíme.. Pri hodine intenzívnej športovej aktivity spálime približne 600kcal, ale ak si potom šupneme ten vyššie spomínaný hambáč, ktorý má cca 1100kcal, tak nám to na miske váh nejak nevychádza. Čiže nechceme byť otrokom jedla, a tým pádom športová aktivita nemá slúžiť ako mučiaci nástroj našich tiel a mysle.

Fyzická športová aktivita má byť pre radosť, má nás baviť, máme sa z nej tešiť. Pomáha nášmu tráveniu aby bolo stále v pohybe a taktiež je skvelým nastrojom na vyplavovanie hormónov “šťastia” ako sú dopamín, oxytocín, serotonín alebo všeobecne známe endorfíny.

Každý by si mal nájsť takú športovú fyzickú aktivitu, z ktorej má radosť. Pre niekoho  to je cvičenie s kettlebellom, pre niekoho kalistenika, ženy si užívajú pole dance, mnohí sú fanúšikmi behu alebo čokoľvek, čo vás dokáže skvelo naladiť a povzbudiť do ďalšieho tréningu. Majte na pamäti, že to robíte pre seba a nie pre niekoho, kto je nablýskaný na sociálnych sieťach.

Daj o tomto článku vedieť svojim priateľom