Koncom roka 2021 nám zavolala Denisa, že by potrebovala pripomenúť cvičenie s SM-systemom lebo ju trochu viac bolí chrbát.
Keď sme sa stretli, tak po veľmi krátkej chvíli som pochopil, že nie je v mojej moci jej pomôcť a potrebuje omnoho komplexnejšie riešenie. “Trochu viac bolí chrbát” znamenalo v preklade, neviem si bez bolesti ľahnúť, obuť si topánku a pri pokuse o rýchlejší krok mi vystreluje bolesť z bedra…
Prestrih.
September 2022 Denisa odbehla bez komplikácií a bolesti Košický polmaratón.
Komu to stačí, nemusí čítať ďalej. Koho to ale zaujíma tu je celý príbeh …
Denisa absolvovala kurz sm-systému pod mojím vedením. Potom som o nej nejaký čas nepočul až do dňa, kedy sa ozvala. Keď sme sa stretli a ja som nevedel vymyslieť jedinú polohu nie to ešte cvik, kedy by bola bez bolesti, vedel som, že ja nie som v tej chvíli ten, koho potrebuje.
Našťastie v tom čase už mala termín k neurológovi a na magnetickú rezonanciu. Potrebovali sme počkať na liečbu, ktorá zmierni zápalové procesy a presnú diagnózu.
Príjemnou náhodou bol tiež fakt, že sme v tom období nadviazali kontakt s mladým študentom fyzioterapie, dnes už členom našeho tímu Človek 2.0 dipl. Fyzioterapeut Peťom Dirbákom.
Keď medikamenty zmiernili zápalové procesy a MR neukázalo žiadne nové diagnózy (okrem tých, ktoré sme už poznali pri cvičení sm-systemu), dohodli sme sa že skúsi Peťo manuálnu terapiu.
Po zhruba šiestich týždňoch mi Peťo oznámil, že stav je lepší a môžeme pomaličky začať s tréningom.
Odovzdal mi zoznam svalových skupín, ktoré treba uvolňovať a ktoré treba posilniť. Bol dlhší ako vianočný nákupný zoznam bežného slováka…
Veľkou výzvou bolo, keď nám Denisa oznámila, že by rada odbehla Košický polmaratón v septembri 2022.
Často bola naša snaha prerušená bolesťami a väčšinu lekcie sme manuálne uvolňovali svalové napätie. Pri 2 tréningoch a 1 terapii s fyzioterapeutom sme čakali výraznejšie zlepšenie. Podrobným analizovaním denného režimu, práce, stravy, spánku atď atď sme našli faktory brániace zlepšeniu.
Zvýšením kalorického príjmu (s primaraným zastúpením všetkých makronutrientov) a aspoň čiastočným zlepšením spánku sa stav popri cvičení a fyzioterapii začal rapídne rýchlo zlepšovať.
V tréningovom procese sme postúpili k silovým cvikom s vlastnou váhou a fyzioterapia stačila v polovičnej frekvenii. Postupne sa pridali krátke prechádzky, ktoré sa predlžovali. Nasledoval ktátky poklus. Postupne dlhší výklus až beh.
Samozrejme, nezaobišlo sa to bez komplikácií. Viac krát sme museli urobiť krok vzad, vynechať tréning, vymeniť tréning za fyzio a pod.. Cieľ bol ale jednoznačný. Urobiť maximum, aby bol možný tréning bez bolesti a následne aj polmaratón bez komplikácií, bez tabletiek a s minimálnymi dopadmi.
Tesne pred polmaratónom prišla malá komplikácia a nachystané tréningy sme museli meniť. Mali sme s Peťom aj obavu v akom stave sa nám Denisa vráti. Vybavili sme ju tejpami, masážnymi pomôckami, masťami, inštrukciami a požehnamím.
K našej obrovskej radosti (samozrejme v srdiečku navonok sme ani brvou nepohli) Denisa odbehla bez problémov polmaratón (21km) a ďalšie dni po, nemala zásadnejšie komplikácie.
Mala to byť taká rozlúčka s behom. Taká bodka za amatérskou kariérou bežkyne. Nakoniec to ale vyzerá, že toto nebol posledný beh…
Vždy sa tešíme, keď naša práca prinesie svoje ovocie. Keď pomôžeme človeku nie len zbaviť sa bolesti, ale aj zlepšiť kvalitu života a dosahovať svoje ciele.
Náš prístup je holistický, riešime človeka ako celok a vždy sa snažíme urobiť maximum. Preto spolupracujeme a hľadáme to najoptimálnejšie riešenie.
No vždy je to o človeku. My môžeme nájsť cestu, ukázať postup a pomáhať ako vieme, ale každý musí po tej ceste prejsť sám.
Preto klobúk dole Denisa, tešíme sa z tvojeho úspechu a veríme, že nebol posledný
