Všetci veľmi dobre poznáme slovo preventívka, či už z ambulancie lekára alebo zubára. Určite si každý pamätáte, keď mama zahlásila, že sa ide na preventívku k zubárovi alebo k lekárovi. Každý človek, ktorý sa bojí zubára alebo ihiel, ktorými vám lekár odoberá krv vie, že by najradšej zobral nohy na plecia a utekal ako somálsky bežec na korčuliach 😀 čiže čo najrýchlejšie ako sa len dá. Preventívka je presne tá povinnosť, ktorú sa nám často nechce absolvovať, ale aj tak ju absolvujeme.
Ale prečo? Odpoveď je jednoznačná, aby sme sa vyhli alebo správny čas zachytili choroby, ktoré nám môžu do budúcna zhoršiť našu kvalitu života. Avšak málo ľudí vie, že preventívna prehliadka nemusí prebiehať len u zubára alebo lekára, ale aj u vyštudovaného fyzioterapeuta. Preventívne prehliadky lekárov sa zameriavajú primárne na odhalenie civilizačných chorôb, ako je napríklad vysoký krvný tlak alebo cukrovka. Ale čo náš pohybový systém? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že existujú spôsoby ako predchádzať bolestiam pohybového aparátu prevenciou? Čo to vlastne prevencia je? Pod prevenciou si vieme predstaviť komplexný súbor opatrení, ktorý nám zabezpečuje predchádzaniu choroby, chýb, zranení a ich následkov a udržiavanie optimálneho stavu zdravia, jeho posilňovania a rozvoja.
Nástupom a pokrokom nových výdobytkov modernej techniky a vzrastom počtu povolaní, ktoré vyžadujú prácu prevažne v sede (alebo naopak dlhodobom stoji) sa postupom času u ľudí vytvorila pohybová chudoba, ktorá spôsobuje mnoho zdravotných problémov pohybového aparátu.
Nesprávny dlhodobý sed 
Jedna z možností správneho sedu
Najčastejším zdravotným problémom je bolesť krčnej alebo driekovej chrbtice. Podľa celosvetových štatistík trpí bolesťami driekovej chrbtice až 80% populácie. Na Slovensku boli za posledných päť rokov najčastejšou príčinou dočasnej pracovnej neschopnosti (hneď po ochoreniach dýchacích ciest) choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva, predovšetkým ochorenia spojené s bolesťami chrbtice a kĺbov.
Ako týmto problémom predchádzať? Odpoveď je PREVENCIOU! Prevenciu vo fyzioterapii rozlišujeme na aktívnu a pasívnu, alebo ich kombináciu. Medzi aktívnu formu prevencie zaraďujeme vhodne zvolené cviky, cvičenia, pohybové aktivity, ktoré sú individuálne navrhnuté podľa zdravotného stavu. Pod pojmom pasívnej formy prevencie chápeme manuálne techniky, ako sú napríklad myofasciálne techniky, hĺbkové uvoľnenie svalov, integrované bankovanie, IASTM,mobilizácie a mnoh ďalších. Najúčinnejšou formou prevencie je kombinácia pasívnej a aktívnej prevencie, kde zaraďujeme vyššie spomenuté postupy. Všetkým typom prevencie predchádza vyšetrenie fyzioterapeutom na určenie vhodného terapeutického postupu.
Myofasciálne techniky 
IASTM
Vysvetlime si to na jednoduchom príklade
Máme ľudí, ktorí majú sedavé zamestnanie. Ich pracovná doba je 8 hodín a pracujú 5 dní v týždni. Spravíme ľahký výpočet osem krát päť vyjde nám približne 40 hodín sedenia v týždni čisto pracovného času… …a ruku na srdce koľko z týchto ľudí sa hýbe po príchode domov?! Znova si sadnú pred svoj obľúbený seriál alebo poprípade znova pracujú alebo surfujú po internete. Poprípade majú dnešný obľúbený novodobý homeoffice, pri ktorom sa im ich týždenný počet hodín sedenia rapídne zvýši. Sú ukrátení ešte aj o ten minimálny pohyb, ktorým prešli do svojho autíčka, v ktorom taktiež sedeli. Tu máme jasnú skupinu ľudí, ktorí majú predpoklad v budúcnosti trpieť bolesťami chrbtice.
Väčšina týchto ľudí trpí bolesťami krčnej chrbtice s vystreľovaním do horných končatín a prstov. Popisujú to ako mravčenie alebo necitlivosť v prstoch. U týchto pacientov vplyvom dlhodobej pohybovej chudoby a sedu nachádzame oslabené medzilopatkové svaly, ktoré nedostatočne fixujú lopatky v správnej pozícii, čo nám následne spôsobuje neadekvátne držanie hrudnej oblasti v správnej pozícii v sede. Dochádza k skráteniu prsných svalov, ktoré ťahajú ramená do protrakčnej pozície (predsunuté ramená) a k prenosu záťaže na svaly v oblasti krčnej chrbtice, ktoré časom tuhnú, spôsobujú bolesti krčnej chrbtice a následné migrény.
U takýchto pacientov by sme zvolili formu kombinovanej prevencie. Pasívne by sme uvoľňovali preťažené svaly a následne by sme aktívne posilnili oslabené svaly lopatiek. Taktiež by sme sa venovali edukácii pacienta o správnom sede, o správnom nastavení stoličky a pracovného stola. Týmto spôsobom by sa u našich pacientov dokázalo predchádzať zdravotným problémom. Toto bol len jeden z mnohých príkladov a spôsobov prevencie alebo terapie.
Pasívna prevencia: uvoľňovanie preťažených svalov krčnej chrbtice 
Aktívna prevencia: posilňovanie oslabených svalov brucha
Dnešná doba prináša nespočetné množstvo nástrah, ktoré vedú k budovaniu pohybovej chudoby a slovo pohyb sa nám čoraz viac a viac vytráca z našich slovníkov. V minulosti platilo, že ľudí bolel pohybový aparát prevažne z ťažkej fyzickej práce na poliach, baniach, lesoch. Dnes to neplatí. Dnes máme opačný prípad, kedy je väčšina bolestivých stavov práve z nedostatočnej, neadekvátnej pohybovej aktivity a z fyzickej oslabenosti. Nezabúdajte na prevenciu u svojho fyzioterapeuta. Pamätajte, že najlepším liekom je PREVENCIA!!!!
